28. október 2025 patril našim starým rodičom. Pripravili sme pre nich milý koncert plný hudby i slova. Zborík otvoril dvoma ľudovými piesňami Horenka, horenka, hora, Za tú horu, za vysokú a jednou umelou Tri slová. Starú francúzsku pieseň P.I. Čajkovského zahral na klavíri Daniel Burda, pieseň Keď som išiel cez Štiavnicu zaspieval Tomáško Mudrák, Červenú ružičku Alžbeta Palášthyová. Flautistky Petra Benčajová a Matilda Repáňová zahrali skladbu Wild od Hellbacha. Zhudobnenú báseň Rúfusa Žltohlavy zaspievali Maja Dobrovičová a Klára Takáčová. Klaviristka Nina Kostrecová prispela skladbičkou Levander Blue od Eliota. Pieseň B. Felixa S vetrom o rušňovodičovi venoval Patrik Kuchta za všetkých „zuškárov“ dlhoročnému členovi rady rodičov Jozefovi Maruniakovi. Spestrením hudobných čísel bola dramatizovaná scénka žiakov LDO Kto je Wilhelm autora Orbeck-Nielssena. Juraj Marťušev, Zorka Proroková, Malvína Faráriková, Ľudmila Kamenská a Dorotea Dravecká nám citlivo stvárnili časť z filozofickej knihy, ktorá sprevádza detského čitateľa myšlienkovým dobrodružstvom. Kto vlastne som?“ pýta sa Wilhelm. Kto je Wilhelm, keď je sám vo svojom domčeku na strome? Kto je Wilhelm, keď mu mama vraví, že je snom premeneným na skutočnosť? Kto je Wilhelm, keď načúva úderom srdca svojho starého otca? Kto je Wilhelm? Wilhelm ako chlapec, ktorý sa rád zamýšľa nad veľkými životnými otázkami. Okrem iného ho zaujíma, kým skutočne je a čo vlastne človeku dá jeho vlastnú identitu. Postupne sa vypytuje všetkých dospelákov v rodine, ale hoci každý z nich prispeje svojím dielom celkového „obrazu“, nemá pocit, že by sa mu dostalo uspokojujúcej odpovede. Napriek tomu však vďaka starej mame pochopí, že jedného dňa snáď dospeje k poznaniu, ktoré tak usilovne hľadá. Pokračovali sme piesňami Škoda ťa, šuhajko a Theo, já tě mám tolik ráda v podaní Izabely Baarovej. Gitarista Matej František Debnár s p. uč. Robkom pridal Benettovu Gavottu, huslistka Veronika Ivaničová časť Allegro z Küchlerovho Concertina G-dur a Daniela Marková Sonátu g-mol pre priečnu flautu. Srdcia starých rodičov pohladili i Bianka Vasiľová lyrickou piesňou Sláviček je malý vtáčik a Klára Ujlakyová piesňou Zuzany Smatanovej Horou. Po krásnom impresionistickom závere klaviristu Mykhaila Syrotenka (v Arabersque C. Debussyho) poďakovala všetkým p. riaditeľka. Vyjadrila nádej, že všetko dobré, čo svojim deťom a vnúčatám odovzdávajú naši rodičia a starí rodičia, bude v nás ich deťoch a vnúčatách ďalej žiť.
